Zásah amerických speciálních sil v Libyi v r. 1984
Americké špeciálne sily počas svojej existencie podnikli okrem všeobecne známych akcií aj niekoľko, ku ktorým sa vláda nepriznala. Operácia tohto druhu sa uskutočnila aj v Líbyi. Plukovník Kaddáfí bol v minulosti štedrým sponzorom teroristov. A tak sa americký prezident Ronald Reagan rozhodol uštedriť mu lekciu. Svoje veliteľské stanovisko udržiaval vždy v pohybe. Raz CIA ale získala informácie o mieste, kde sa momentálne Kaddáfí nachádza. A tak padlo rozhodnutie poslať na dané miesto bombardéry. Informácie boli presné, a Kaddáfí len o chlp unikol smrti.
No Kaddáfí aj keď mal možnosť pocítiť svoju zraniteľnosť neprestal s podporou terorizmu. V júli roku 1984 americký špionážny satelit zachytil nový tábor na juhu Líbye. Tábor ihneď vzbudil podozrenie. Zo susedného Čadu vyrazila prieskumná jednotka francúzskej Cudzineckej légie. Tábor nakoniec našli. Podozrenie sa potvrdilo. Legionári získali podrobné informácie o tábore. Na záberoch bolo vidno inštruktorov, a ich žiakov nie len zo Stredného východu, ale aj Európanov. Aj keď zábery boli získané s vysokým rizikom, ich hodnota bola nevyčísliteľná.
Bolo rozhodnuté, že tábor nebude bombardovaný, ale že padne za obeť útoku špeciálnych síl. A tak nasledovali týždne tvrdého výcviku. Operáciu dostali na starosť vojaci z Delta Force. Každý vojak oznal naspamäť plán tábora. Dokonca mali k dispozícii aj jeho zmenšený model. Ešte týždeň pred samotným útokom lietadlo typu Hercules vysadilo vojakov v púšti. Dôvod bol jednoduchý – aklimatizácia. V púšti totiž teploty kolísali v rozmedzí od šesťdesiat stupňov cez deň, po nočné mrazy.
V deň útoku tri vrtuľníky Black Hawk ešte pred úsvitom prepravili vojakov k táboru. Jeho obyvatelia ešte spali. Vrtuľníky leteli sedem metrov nad zemou. Jakmile sa dostali k táboru paľbou zničili brány, aj strážnu budovu. Potom vysadili šesťdesiat vojakov na rôznych miestach tábora.
Bolo dôležité obsadiť rádiostanicu, aby teroristi nemohli zavolať o pomoc. No keď šesťčlenný tým dorazil na miesto, rádiostanica bola opustená. Ďalším cieľom bolo samotné veliteľské stanovisko. No i to bolo, tak ako rádiostanica, opustené. A tak vojaci zobrali všetky dokumenty ktoré mohli mať nejakú hodnotu, a do budovy nahádzali zápalné granáty. Samozrejme že akcia Delty prebudila osadenstvo tábora. Ale už bolo neskoro. Vojaci hádzali do budov granáty, a jakmile sa niekto objavil čo i len v okne alebo o dverách, ihneď bol zastrelený. Vojaci nemali vôbec náladu babrať sa s teroristami. Vo svojej práci pokračovali až kým si neboli istí, že nikto z teroristov neprežil. To ale stále nebolo všetko. Do zbrojnice a skladu munície umiestnili silné nálože ktoré tieto budovy rozmetali na kusy. Tou dobou ale vojaci už nasadali do vrtuľníkov a opúšťali bojisko. Niet pochýb o úspechu misie. Americké špeciálne jednotky zvládli ďalšiu náročnú úlohu.
Nikto netúžil, aby sa o tejto akcii hovorilo na verejnosti. Mlčal jak prezident, tak aj velenie armády. A mlčal aj Kaddáfí. To bolo pochopiteľné, pretože jediné čo mohol svetu povedať, bolo konštatovanie že dostal výprask, a že nie je schopný čeliť nájazdom špeciálnych síl. Nakoniec sa ale svet o tejto akcii predsa len dozvedel. No kto vie, koľko ďalších podobných akcií ostáva naďalej utajených.
Autor článku: Tomáš Benuš |
