Pozn.: uvedené informácie vychádzajú z verejne dostupných zdrojov, ktoré sa v mnohých faktoch líšia. Ide len o najpravdepodobnejší popis štruktúry jednotky tesne pred vojnou v roku 2003.
Profil jednotky
Iracká Špeciálna republikánska garda (ŠRG), arabsky Al-Haris al-Jamhuri al-Khas, bola niekedy označovaná aj ako Brigáda špeciálnych síl prezidentského paláca, Sily špeciálnej ochrany republikánskej gardy či Zlatá divízia. Šlo bez pochýb o najelitnejšiu jednotku bývalej irackej armády a mala na starosti ochranu Bagdadu a čelných predstaviteľov štátu.
Jej príslušníci sa v prvom rade venovali ochrane Saddáma Husajna, a mali zabrániť akémukoľvek povstaniu či pokusu o prevrat. Šlo o jedinú jednotku, ktorá mala povolenie operovať priamo v Bagdade. Informácie o tom, kedy vznikla sa rôzna, hovorí sa o začiatku roku 1992, resp. marci 1995 na Saddámov rozkaz. ŠRG je často mylne označovaná ako súčasť Republikánskej gardy, avšak šlo o úplne nezávislú jednotku, ktorá pôsobila nezávisle na iných zložkách armády.
ŠRG spolu so Special Security Organization boli hlavnými oporami režimu. Jej členovia pochádzali najmä zo Saddámovho kmeňa al-Bu Nasir, prípadne kmeňov ktoré mu boli blízke. Členovia pochádzali z okolia miest Tikrit (Saddámovo rodisko), Baidži, al-Šarqat, z miest na juh a západ od Mosulu, a z okolie Bagdadu. Práve tieto oblasti boli označované za loajálne voči Saddámovi, čo bola kľúčová požiadavka.
Členovia ŠRG mali viacero výhod. Mali vyššie mzdy, lepšie spoločenské postavenie, a viacero sociálnych výhod, ako prednosť pri predpisovaní liekov, či vydávaní potravín. Úlohou jednotky malo byť vyplnenie medzery medzi pravidelnou armádou a bezpečnostným aparátom režimu. Spolu so Special security organization teda vytvorila Organization of Special Security.
ŠRG plnila úlohy, ktoré neboli zverené žiadnej inej jednotky. Okrem ochrany hlavného mesta a Saddáme chránili aj jeho rodinu, paláce, a ďalšie kľúčové miesta. Práve v spomínaných palácoch mali byť skryté zásoby zbraní hromadného ničenia, resp. technológia na ich výrobu.
Spočiatku jednotka pozostávala z asi 15 000 vojakov, ktorý boli organizovaný do trinástich práporov, pričom každý mal 1 300 – 1 500 vojakov. Nakoniec sa ale početnosť jednotky vyšplhala až na 26 000 mužov. Avšak dostupné informácie sa značne rozchádzali, a neistý bol aj počet práporov (13 alebo 14).
Táto nová jednotka bola priamo podriadené Saddámovmu synovi Kusajovi. Veliteľom bol major Safa' Mustapha Magtoof, ktorý bol jedným z jeho bodyguardov. Aj generálmajor Namiq Mohammad je často spomínaný v spojitosti s velením jednotky. Velenie jednotky bolo často pod tlakom Saddámových rozmarov a rodinkárstva, takže ani pri najlepšej vôli nemohla jednotka mať adekvátne vedenie.
V roku 1998 počas operácie Púštna líška sa spojenci zamerali aj na ciele ktoré prislúchali jednotkám najlojálnejším z režimu a Saddámovi. Samozrejme teda medzi cieľmi nemohli chýbať kompley ŠRG, ako aj pravidelnej Republikánskej gardy. Podľa nepotvrdených informácií bolo medzi obeťami bombardovania až 600 členov ŠRG, ako aj 800 príslušníkov Republikánskej gardy.
Organizace
1. brigáda
V júni 1998 mala prvá brigáda ŠRG 180 dôstojníkov, a 6916 vojakov. Jej veliteľstvo bolo umiestnené v Hayy Al-Qadisiyeh, blízko veliteľstva ŠRG na mieste, kde mala pred tým velenie Vojenská polícia. Prvá brigáda zodpovedala priamo za bezpečnosť Saddáma. Jej veliteľstvo pozostávalo z veliteľskej čaty, chemickej čaty, čaty spojárov a čaty “komandos“.
1. prápor
Prvý prápor mal na starosti Saddámov vozový park. Veliteľstvo mal v Hayy Al-Jihad. Pod jeho velenie spadala aj špeciálna mobilná čata, ktorá sprevádzala Saddámov konvoj. Ďalšia čata bola priamo v prezidentskom paláca, a šlo v podstate o druhú líniu Saddámovej obrany. Tri ďalšie čaty boli priamo na veliteľstve práporu.
Prvá čata mala okolo 150 – 200 členov, a zodpovedala za vozový park, ktorý pozostával primárne zo 150 Mercedesov. Druhá čata bola po bodyguardoch a špeciálnej ochrane Ďalšou líniou obrany. Sprevádzala prezidenta všade, a hrala kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní Saddámovej bezpečnosti pri cestách po krajine. Jej členovia boli často šoférmi sprievodných vozidiel, a v prípade potreby mali rozkaz vytlačiť hocijaké vozidlo v blízkosti konvoja, alebo doňho nabúrať. Tretia čata zodpovedala za transport, a mala výcvik v rôznych špeciálnych oboroch. Zahŕňala aj protilietadlové družstvo, ktoré zodpovedalo za blízku protilietadlovú obranu. Prápor mal ešte ďalšie dve čaty, a špeciálnu čatu zabezpečujúcu krytie.
1. prápor
Druhý prápor mal k dispozícii osem rôt, pričom každá mala dvesto až tristo členov. Hlavnou úlohou jednotky bolo peši sprevádzať Saddámove konvoje a zabezpečovať trate. Taktiež ochraňovala Saddámove farmy a paláce v blízkosti letiska. Mali prísny rozkaz nikoho tam nevpustiť, dokonca ani veliteľa ŠRG. Pod ochranu 2. práporu spadali aj farmy Saddámových príbuzných.
5. prápor
Piaty prápor mal na starosti ochranu prístupových ciest do Republikánskeho paláca, ako aj kontrolu osôb a vozidiel prechádzajúcich cez kontrolné stanoviská. Príslušníci tejto jednotky sprevádzali Saddáma na jeho polovačkách. Jej vojaci operovali v trojhodinových intervaloch – tri hodiny pracovali, a tri hodiny mali oddych, aby sa zabránilo poľaveniu v bezpečnosti.
Jednotka mala špeciálny tréning od iných zložiek bezpečnostného aparátu zameraný na ochranu významných osôb. Pravidelný tréning trval od siedmej do desiatej rána a prebiehal priamo v areáli paláca. Jednotka prijímala rozkazy priamo od Saddámovho syna Kusaja.
Prápor sa skladal z veliteľskej čaty, ktorá mala “mobilné družstvo“ vybavené autami a motocyklami, a “domové družstvo“, ktoré zabezpečovalo priamo Saddámovo sídlo a priľahlé stavby. Prvá čata ochraňovala sídlo strany Baas, komplex Dijleh, ktorý bol prístupný len pre ministrov, palác Adnan Kheir-Allah, palác Ukhaidher a hrobku Michela Aflaqa. Druhá čata chránila prístupové cesty do paláca, ako aj vchody do budovy spolu so špeciálnym protilietadlovým plukom. Tretia čata chránila viacero cieľov, ako napr. Saddámovo osobné múzeum, jeho jachtu, Udajovu plaváreň, budovu Kabinetu, Ministerstvo plánovania, garáže prezidentovej rodiny, veliteľstvo špeciálnej rozviedky či nemocnicu. Štvrtá čata mala na starosti niekoľko kontrolných bodov, ako napr. nemocnicu Ibn Sina, Halu večnosti a i. Jednotka bola rozdelená na tri čaty (10., 11., 12.). Piata a šiesta čata mala na starosti včasnú výstrahu v prípade ohrozenia paláca, s tým, že jedno družstvo šiestej čaty bolo permanentne na letisku Muthanna.
7. prápor
Základňu mal pri základnej škole v Al-‘Amiriyel. Šlo o nezávislý prápor, ktorého príslušníci pracovali v civilnom prestrojení. Bolo o nich známe, že do ŠRG sa dostali vďaka svojim kontaktom. Ich hlavnou úlohou bola ochrana kancelárií členov strany.
8. prápor
Veliteľstvo mal blízko Abu Ghraib, pri Saddámovom medzinárodnom letisku. Mal zabezpečiť ochranu letiska a diaľnicu vedúcu k nemu.
2. brigáda
Druhá brigáda sa k júnu 1998 skladala zo 102 dôstojníkov a 2798 vojakov. Jej veliteľstvo bolo na vojenskej základni Rašíd neďaleko nemocnice Rašíd. Jednotka bola v podstate zálohou v prípade prepuknutia bojov.
4. prápor
Jeho veliteľstvo bolo na námestí al-Nisoor blízko bývalej budovy veliteľstva Vojenskej polície. Jednotka chránila Saddámovu rezidenciu v Mak-hool ktorá leží na ceste do Mishik ktorá bola premenovaná na Saddámovu dedinu. Vojaci mali za sebou boje na poloostrove Fao, kde trpela ťažké straty a musela byť reorganizovaná. Skladala sa z piatich čiat.
6. prápor
Mal veliteľstvo v Hayy Al-Qadisieh na diaľnici medzi palácom a letiskom. Prápor sa skladal taktiež z piatich čiat a zodpovedal za ochranu prezidentských rezidencií v Mosule.
11. prápor
Ide o jednotku ktorá bola novozaložená v roku 1998. Veliteľstvo mala na základni Tadži. Úlohou práporu bolo chrániť Bagdad zo smeru od Tadži. Na to bol dobre vyzbrojený obrnenou a protilietadlovou technikou. Väčšina dôstojníkov pochádzala zo zvlášť spoľahlivých končín.
14. prápor
Veliteľstvo jednotky sa nachádzalo na základi Rašíd pred budovou Tréningovej akadémie. Mala chrániť Bagdad zo smeru od mesta Kút.
15. prápor
Jeho veliteľstvo sa nachádzalo na základní Abú-Ghraib cestou na Leteckú školu. Šlo o jednotku špeciálnych síl.
3. brigáda
K júnu 1998 mala jednotka 75 dôstojníkov a 2260 vojakov. Veliteľstvo mala na základni Tadži. Jednotka bola cvičená a organizovaná na útočné operácie. Brigáda bola veľmi dobre vybavená, a disponovala rôznou technikou. Každý prápor mal k dispozícii okolo stovky autobusov Nissan a vozidiel Hino a dva mínomety kalibru 106 mm. Taktiež bolo hlásené používanie vozidiel Landcruiser, Toyota, či Mercedes 280.
Každý prápor disponoval slušnou palebnou silou. Šlo o dvojicu mínometov kalibru 106 mm, osem mínometov kalibru 82 mm a dvanásť mínometov kalibru 60 mm. Ďalšej každá čata má desať BKC a desať RPG-7, 10 RBK. PVO zabezpečovali kanóny kalibru 57 mm a ľahké protilietadlové rakety.
3. prápor
Veliteľstvo má na al-Dooreh na ceste Mahmoodieh. Ako útočná jednotka bol v podstate zlikvidovaný počas bojov na poloostrove Fao a musel byť nanovo vybudovaný.
9. prápor
Veliteľstvo bolo umiestnené pri jazere Al-Tharthar. Prápor mal ochraňovať Saddámove paláce v Tharthare, čo zahŕňalo aj budovanie kontrolných stanovíšť na prístupových cestách. Prápor mal päť čiat.
10. prápor
Veliteľstvo mal na základni Tadži. Jednotka bola určená na vedenie manévrového boja. Skladala sa zo siedmych čiat.
12. prápor
Šlo o novú jednotku založenú v roku 1998. Veliteľstvo mal na základni Tadži. Práve z tohto smeru mal spolu s 11. práporom brániť Bagdad.
4. brigáda
V júni 1998 mala štvrtá obrnená brigáda 47 dôstojníkov a 705 vojakov. Veliteľstvo sa nachádzalo v Al-Harithiyeh. Disponovala dvoma obrnenými plukmi vyzbrojenými tankami T-72 a bojovými vozidlami pechoty BMP-1/-2.
Veliteľstvo PVO
ŠRG mala k dispozícii vlastné prostriedky PVO, ktoré boli organizované do dvoch plukov a troch samostatných batérií.
1. pluk
Prvý pluk pozostával zo štyroch batérií. Veliteľstvo sa nachádzalo priamo na medzinárodnom letisku. Prvé dve batérie sa nachádzali pri veliteľstve, tretia v Ridhwaniyeh a štvrtá pri 9. prápore.
2. pluk
Veliteľstvo sa nachádzalo na námesti al-Nisoor. Pluk mal tri batérie. Prvá bola na letisku Muthanna, druhá v dedine Awja (Saddámovo rodisko) a tretia bola v Ridhwaniyeh.
Zvyšné dve batérie boli v Anshki a Mak-hool. Tretia batéria bola mobilná a používala pick-upy značky Chevrolet.
Tankové veliteľstvo
Tankové veliteľstvo malo k dispozícii dva tankové pluky. Prvý bol na základni Abú-Ghraib, a bol nazývaný Adnanský pluk. Druhý pluk bol situovaný pri dedine Al-Makasib a jeho roty boli rozmiestnené po okolí.
Niektoré ďalšie podriadené jednotky ŠRG
Delostrelecké veliteľstvo
Veliteľstvo bolo umiestnené v Ridhwaniyeh. K dispozícii malo dve batérie dislokované pri vchode do vojenskej nemocnice Al-Rašíd.
Mínometné veliteľstvo
Jeho veliteľstvo bolo umiestnené na Abú-Ghraib.
Spojovacie stredisko
Stredisko bolo umiestnené v záhradách Zawra pri tamojšej veži. Malo niekoľko čiat a používalo rôzne vojenské ako aj civilné komunikačné prostriedky.
Chemická čata
Bola dislokovaná v blízkosti prvého pluku PVO.
Transportná čata
Ďalšia jednotka ktorá bola založená až v roku 1998. Bolo zodpovedné v prvom rade za vozový park dôstojníkov centrálneho veliteľstva.
Samostatné čaty:
- Tanková čata v Ridhwaniyeh
- Čata rozviedky v paláci
- Elitná mobilná čata
- “špeciálne družstvo“ (veľkosťou ekvivalentné čate)
Reference
- ATM špeciál - Iracký konflikt Fakta a data
- http://www.globalsecurity.org/intell/world/iraq/srg.htm
- http://en.wikipedia.org/wiki/Special_Republican_Guard
Autor článku: Tomáš Beňuš | Článek vložen 2. 1. 2010