Vlajka Portugalsko

Comandos

motto: Audaces Fortuna Juvat./ Štěstí přeje připraveným.

Portugalští Comandos hlídkující u letiště na ostrově Porto Santo Comandos během cvičení „Linked Seas 2000“ na portugalském ostrově Porto Santo cca 50 km severovýchodně od Madeiry. (Zdroj: NATO.int.)
Comandos

Profil jednotky

Dnes si už málokto spomenie na portugalské povojnové vojenské operácie, ktoré sa niesli spočiatku najmä v ducho boja v kolóniách. Nasadenie na miestach ako Angola, Guinea – Bissau či Mozambik ukázali, že aj napriek kvalitám portugalskej armády chýba jednotka, ktorá by bola schopná vykonať rýchle a tvrdé údery proti povstalcom, ktorí sa vyhýbali otvorenému boju.

Prvé špeciálne jednotky vznikli v roku 1962. 25. júna toho roku bolo v Angloe zriadené CI 21 - Centro de Instrucao de Comtraguerrilha, teda výcvikové stredisko boja proti povstalcom. Dohromady tu bolo vytvorených šesť bojových skupín. Dôležitú úlohu zohrával taliansky príslušník francúzskej cudzineckej légie Dante Vachi, ktorý bojoval v Alžírsku a Indočíne.

Po úspechoch boli vytvorené CI 16 a CI 25, a začal sa používať výraz Comandos. Myšlienka sa rýchlo šírila, a výcvik sa rozšíril aj do Mozambiku a Guinei – Bissau. Po osamostatnení kolónií sa museli jednotky presunúť. Tak sa v roku 1974 stalo centrom portugalské mesto Amadora. No desiatky samostatných oddielov už neboli potrebné, a boli vytvorené nové jednotky, samozrejme so zníženým stavom – 11. 12. prápor comando, 131. rota ťažkých zbraní, veliteľský, výcvikový a logistický prápor.

V roku 1993 jednotka po sérii tragických úmrtí a zranení bola rozpustená, a ich miesto prevzali výsadkári z Paras. Avšak rapídna zmena situácie po 11. septembri viedla k tomu, že jednotka bola v roku 2002 znova vytvorená. Teraz sídli na základni Mafra, kde je veliteľstvo Centro de Tropas Comandos. V roku 2005 boli Comandos nasadení v Afganistane, a v rovnakom roku sa zdvihol počet rôt z dvoch na tri.

Dnešná jednotka Comandos je samozrejme omnoho menej početná, než v časoch koloniálnych vojen. Dohromady sa prápor skladá z troch bojových rôt, roty velenia, spojovacej roty, výcvikovej roty a roty zabezpečenia. Jej príslušníci plnia podobné úlohy, ako ich zahraniční kolegovia – celá škála nekonvenčných operácií, ale aj nebojové operácie, ako zabezpečovania dodávok humanitárnej pomoci, či evakuácia civilistov z nebezpečných oblastí. Samozrejme jej tvorcovia nemohli ignorovať minulosť, takže portugalskí Comandos patria k špičke pokiaľ ide o útoky na povstalecké skupiny.

Výběr a výcvik

Na to, aby sa niekto mohol uchádzať o miesto medzi Comandos musí spĺňať niekoľko kritérií. Musí mať portugalské občianstvo, mať nad 18, a musí prejsť psychologickými a lekárskymi testami. Nasleduje test fyzickej zdatnosti, ktorý zahŕňa napr. zabehnutie 2 500 metrov pod 12 minút, plávanie, skok do výšky (90 cm), do diaľky (3 m) a i. Aj keď možno nejde o najprísnejšie kritériá, s akými sa u špeciálnych jednotiek stretávame, aj tak v kontexte tvrdého prijímacieho konanie množstvo uchádzačov neprejde. Uchádzač sa musí počas výcviku naučiť prispôsobiť sa meniacim sa situáciám a improvizovať. Schopnosť vysporiadať sa s nepredvídateľnými situáciami je typickým znakom komandos. Po ceremónii obdrží nový člen komandos odznak a červený baret a je začlenený do svojej novej jednotky, kde jeho výcvik pokračuje, aby dosiahol úroveň svojich kolegov. Jednotka aktívne spolupracuje so svojimi domácimi aj zahraničnými kolegami. Zvláštny vzťah majú aj k angolským komandos, ktorí vznikli po vzore portugalských.

Výbava

Hlavnou zbraňou jednotky je útočná pušky M963, čo je v portugalsku vytábaná verzia nemeckej G3A4, pričom sa počíta s prezbrojením na G36. Popri tom je k dispozícii aj isté množstvo švajčiarskych SIG SG 543. V posledných rokoch sa stalo samozrejmosťou v špecifických prípadoch používanie samopalov, obzvlášť legendárnych MP5, ktoré má jednotka vo verzii SD6. Malé hliadky samozrejme vyžadujú silnú palebnú podporu, čo zabezpečujú guľomety MG3, resp. M2 ktoré sa montujú na vozidlá.

Portugalskí Comandos používajú maskovací vzor príbuzný britskému DPM, a to aj v Afganistane. Samozrejmosťou je využívanie nepriestrelnej a taktickej vesty. Najpoužívanejšími vozidlami je trojica Humvee M1025, ich španielska verzia Vamtac, a francúzske vozidlá Panhard M11. K dispozícii majú aj vrtuľníky Alouette III a Puma.

Portugalské vzkriesenie jednotiek vycvičených na boj proti povstalcom len dokazuje, akým spôsobom je dnes vedená väčšina ozbrojených konfliktov v ktorých sa angažujú západné krajiny. Ich široké nasadenie v Iraku či Afganistane naznačuje, aký je veľký rozdiel medzi konvenčne vedenou vojnou, a protipovstaleckým bojom.

Reference

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článek vložen 12. 1. 2010